Krvný obeh zabezpečuje zásobovanie všetkých častí tela krvou. Tvorí ho srdce, ktoré je centrálnym orgánom obehovej sústavy a krvné cievy (tepny, žily, vlásočnice), ktoré privádzajú a odvádzajú krv do/z jednotlivých orgánov.
Srdcovo-cievne ochorenia postihujú srdce a cievy, sú najčastejšou príčinou smrti v EÚ – majú na svedomí 40 % všetkých úmrtí, t. j. na ich následky každoročne umrú 2 milióny ľudí.
Môžu sa prejavovať ako:
1. funkčne podmienené poruchy mikrocirkulácie(vazoneurózy)- najčastejšie sú vyvolané chladom alebo psychoemočným stresom, sú menej závažné
2. organicky podmienené poruchy a ochorenia ciev, ktoré sú oveľa závažnejší medicínsky problém Tie sa rozdeľujú na 2 veľké podskupiny:
- obštrukčné choroby ciev, klinicky najvýznamnejšie cievne choroby, pretože spôsobujú nedokrvenosť – ischémiu cieľových orgánov (najčastejšie srdca, mozgu, dolných končatín a obličiek)
- neobštrukčné ochorenia, kam najčastejšie zaraďujeme tepnové výdute (aneuryzmy) a tzv. cievne malformácie (tepnovo – žilové spojky a skraty)
Obštrukčné ochorenia uzatvárajú cievy predovšetkým na podklade aterosklerózy, zriedkavo aj zápalu. K uzáveru (aterotrombóze) tepien na podklade aterosklerózy dochádza postupne – chronicky, alebo náhle – akútna aterotrombotická príhoda. Na srdci hovoríme o akútnom infarkte myokardu, v mozgu o cievnej mozgovej príhode (mozgový infarkt, porážka, iktus, apoplexia), prípadne na obličke o infarkte obličky. Klinicky najvýznamnejšie, s najväčším dopadom na chorobnosť a úmrtnosť pacientov, sú jednoznačne obštrukčné choroby tepien srdca, mozgu, aorty, dolných končatín a obličiek.
Samotné uzavretie cievy zmenenej aterosklerózou potom prebieha ako trombóza – vytvorenie krvnej zrazeniny, tvorenej hlavne krvnými doštičkami. Trombóza vzniká len výnimočne v zdravej, nepoškodenej cieve, napr. pri zmenách krvného prúdu (šok, zlyhanie srdca, krvné ochorenia atď.) alebo z neznámych príčin. Väčšinou sa vyskytuje pri chorobách tepien s poškodenou cievnou stenou. Krvná zrazenina sa môže tvoriť na zvonka neporušenej cieve, najmä ak tepna obsahuje tukové depozity alebo ak je tepna, či žila zapálená. Tieto zrazeniny (tromby) vyvolávajú bolesť a stratu funkcie oblasti zásobovanej cievou, pričom môžu ohrozovať i život. Ďalším nebezpečenstvom, ktoré je výsledkom aterosklerózy a trombózy ciev je embolizácia. Jej najčastejšou príčinou sú krvné zrazeniny (tromby), vzduch, tuk, nádorové bunky, parazity, ale aj kryštály cholesterolu. Je to jav, pri ktorom sa úlomky hmôt unášané krvným prúdom usídlia na inom mieste, ako vznikli. Zdrojom embólie býva najčastejšie choré srdce (infarkt myokardu), menej často ateroskleróza alebo cievne aneuryzmy.
Avšak úplne najčastejšou chorobou periférnych ciev, ktorá postihuje asi 35- 50% populácie je chronická žilová choroba dolných končatín, tzv. kŕčové žily. Väčšina chorých má pocit zvýšenej únavy dolných končatín, pocit bolestivého napätia až kŕčovitú bolesť v nohách a v lýtkach, z čoho je odvodený slovenský názov. Nefunkčné chlopne v hlbokých žilách dolných končatín môžu viesť k obráteniu toku krvi a jej hromadeniu v povrchových žilách, uložených najbližšie k povrchu kože. Tieto žily sa potom rozširujú, kľukatia a bolia (tzv. varixy). Spôsobujú kožné vredy alebo opuchy končatín a môžu vyústiť až do zápalu a uzáveru (trombotizácii) žíl. V prípade postihnutia povrchových žíl hovoríme o tromboflebitíde, pri postihnutí hlbokých žíl flebotrombóze.
Veľkým rizikom, ktoré vyplýva zo žilovej trombózy a bezprostredne ohrozuje pacienta na živote je pľúcna embólia. Pľúcna embólia je náhle upchatie riečiska pľúc krvnou zrazeninou, pochádzajúcou z uvoľnených trombov žilového systému alebo z dutín pravej časti srdca. Hlavné prejavy sú – náhla dýchavica, dráždivý kašeľ niekedy s prímesou krvi a bolesť na hrudníku.
Krvný obeh a periférna cirkulácia
Krvný obeh zabezpečuje zásobovanie všetkých častí tela krvou. Tvoria ho:
1. Srdce
2. Krvné cievy (tepny, žily, vlásočnice)
Srdce
Srdce je uložené v centrálnej časti hrudníka (mediastinum), väčšou časťou vľavo. Váži asi 350 g u mužov, u žien o niečo menej. Jeho dĺžka od bázy k hrotu je cca 14cm. Srdce je dutý sval, tvorený špecifickou priečne pruhovanou svalovinou – myokard. Vnútornú výstelku srdca tvorí endokard. Je to tenká blana, z ktorej sú tvorené aj chlopne medzi predsieňami a komorami. Vonkajší povrch srdca pokrýva väzivo epikard. Celé srdce je uložené v blanitom vaku – osrdcovníku (perikard). Medzi epikardom a perikardom je malé množstvo tekutiny. Srdce neprestajne prečerpáva (pumpuje) krv ku všetkým bunkám tela. Takto ich zásobuje pre život nevyhnutným kyslíkom a živinami. Člení sa na štyri časti: ľavú predsieň, ľavú komoru, pravú predsieň, pravú komoru.
Nepretržité prečerpávanie krvi je zabezpečené rytmickým zmršťovaním – systola a ochabovaním – diastola. V čase diastoly sa celé srdce plní krvou, ktorá priteká zo žíl. Systola vždy začína zmrštením predsiení – tým sa krv vytlačí do komôr. Potom nasleduje systola komôr, ktoré vypudzujú krv do tepien. Svalovina komôr je mohutnejšia ako svalovina predsiení. Najmohutnejšia je svalovina ľavej komory, lebo z nej musí srdce vytlačiť krv do celého tela. Predsiene a komory sú od seba oddelené chlopňami, ktoré zabraňujú spätnému prúdeniu krvi. Medzi pravou predsieňou (PP) a komorou (PK) je trojcípa (trikuspidálna) chlopňa, medzi ľavou predsieňou (ĽP) a komorou (ĽK) je dvojcípa (mitrálna) chlopňa. Chlopne fungujú ako jednosmerný ventil. Pri systole predsiení sa chlopne uzatvoria, čím zabránia spätnému nasatiu krvi do predsiení.
Krvný obeh
Rozlišujeme malý (pľúcny) a veľký (systémový, telový) krvný obeh.
Malý, pľúcny krvný obeh začína v pravej komore, odkiaľ sa pri systole vypudí odkysličená krv pľúcnicovým kmeňom do pľúcnych tepien a nimi do pľúc, kde sa okysličí. Pri odstupe pľúcnicového kmeňa z pravej komory sa nachádza polmesiačikovitá chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému toku krvi do pravej komory. Krv sa z pľúc vracia pľúcnymi žilami do ľavej predsiene.
Veľký, telový krvný obeh začína v ľavej komore, odkiaľ sa krv vypudí srdcovnicou (aorta) do celého tela. Aj na jej začiatku je polmesiačikovitá chlopňa. Krv sa z tela vracia hornou (z hlavy a horných končatín) a dolnou (z dolných končatín, brucha, hrudníka) žilou do pravej predsiene.
Srdce má aj svoj vlastný krvný obeh. Tvoria ho vencovité (koronárne) tepny, ktoré vystupujú z aorty a svojimi vetvami bohato zásobujú metabolicky náročný srdcový sval.
Minútový objem
Za minútu prečerpá srdce asi 5 litrov krvi, čo sa označuje ako minútový objem srdca. Toto množstvo krvi sa môže podľa potrieb organizmu výrazne zvýšiť. Zvýšenie môže nastať jednak zvýšením srdcovej činnosti, zosilnením sťahov alebo zvýšením objemu krvi prečerpaného jednou systolu.
Krvný tlak
Srdce každou systolou vypudí do veľkých tepien určitý objem krvi. Vzhľadom k tomu, že celé množstvo krvi nestačí odtiecť okamžite do žíl, pružné steny veľkých tepien sa napnú. Tento tlak na cievnu stenu, pod určitým pružným napätím, sa nazýva tlak krvi. Ako tlak krvi označujeme u človeka tlak v ramennej tepne, ktorý meriame pomocou tlakomeru. Normálne hodnoty tlaku krvi u zdravého dospelého človeka sú systolický tlak 100-120 mmHg (14-16kPa) a diastolický tlak 60-80 mmHg (8-11kPa). Krvný tlak sa u človeka mení vplyvom viacerých činiteľov. Je to predovšetkým telesná námaha a vek.
Pri veľkej námahe stúpa systolický tlak. Tlak sa zvyšuje aj vekom, čo je spôsobené postupným zmenšovaním pružnosti tepien a zvyšovaním ich odporu. Muži majú krvný tlak o niečo vyšší ako ženy.
Tep
Pri každej systole sa vypudenou krvou šíri po stene aorty tzv. tepová vlna a postupne prechádza aj na jej vetvy. Na povrchových tepnách tak môžeme tep (pulz) hmatať, najčastejšie na vretennej tepne na zápästí. V pokoji má zdravý dospelý človek priemerne 70 tepov za minútu. Pri telesnej námahe, v teple, pri horúčke sa tep človeka zrýchľuje.
Krvné cievy
Krvné cievy predstavujú uzavretý systém a zabezpečujú transport živín, krvných plynov a odpadových látok do buniek a z buniek celého tela.
Podľa funkcie delíme cievy na 3 skupiny:
1. tepny(artérie)
2. žily (vény)
3. vlásočnice (kapiláry)
Tepny sú krvné cievy, ktoré vedú okysličenú krv zo srdca ku cieľovým bunkám, tkanivám, orgánom. Jedinú výnimku tvorí pľúcna tepna, ktorá vychádza z pravej komory srdca a vedie odkysličenú krv do pľúc. Najmohutnejšou tepnou v tele je srdcovnica (aorta), ktorá vychádza z ľavej komory srdca krátkym úsekom, označovaným aj ako vzostupná (ascendentná aorta). Z tejto časti z nej odstupujú vencovité (koronárne tepny), vyživujúce srdce. Ďalej aorta vytvára oblúk, označovaný ako oblúk aorty. Z oblúka aorty odstupujú tri tepny: ramenohlavová (truncus brachiocephalicus), ľavá spoločná krčnica (a.carotis communis ) a ľavá podkľúčna tepna (a.subclavia l.sin.) zásobujúce krvou hlavu a horné končatiny. Oblúk aorty pokračuje ako zostupná (descendentná) aorta, ktorá sa v oblasti hrudníka nazýva hrudníková aorta, v oblasti brucha brušná aorta. Z brušnej aorty odstupujú obličkové tepny a tepny zásobujúce pohlavné orgány. Brušná aorta sa v driekovej časti rozvetvuje na dve bedrové tepny, z ktorých sa každá delí na vonkajšiu a vnútornú bedrovú tepnu. Vnútorná bedrová tepna zásobuje orgány uložené v panve. Vonkajšia bedrová tepna zásobuje dolné končatiny, ďalej pokračuje ako stehnová tepna, ktorá sa vetví na prednú a zadnú píšťalovú tepnu.
Žily sú krvné cievy, ktoré vedú odkysličenú krv z tkanív do srdca. Aj tu existuje jedna výnimka, ktorou sú pľúcne žily, privádzajúce z pľúc okysličenú krv do ľavej predsiene. Najmohutnejšími žilami u človeka sú horná a dolná dutá žila. Niektoré žily, napr. žily dolných končatín majú chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi žilou.
Vlásočnice sú najmenšie cievy v tele človeka. Majú dôležitú funkciu pri výmene krvných plynov v tkanivách. Ich plocha dosahuje vyše 6000 m2.
